Hanakovič: „Aby to chalanov bavilo, aby prišli na ihrisko a zabávali sa…“ Rozhovor s trénerom mládeže

Medzi sviatkami vám prinášame rozhovor s mládežníckym trénerom Ivanom Hanakovičom. Stále len 22 ročným perspektívnym trénerom, ktorý študuje na vysokej škole, odbor kondičné trénerstvo. Do klubu prišiel pred dvoma rokmi ako brankár, stihol toho už naozaj veľa a pred pár týždňami zvíťazil aj vo vašej diváckej ankete o futbalový moment jesene. Rozprávali sme sa s ním o jeho trénerskej ceste ale aj o tom ako bežne trávi Vianočné sviatky.

Pred dvoma rokmi si sa pripojil k tímu ako brankár, odvtedy máš za sebou mnoho odchytaných zápasov. Ale posledný rok si aj mládežníckym trénerom, ako k tomu vlastne došlo?

Od leta minulého roka som prebral kategórie U9, U15, po lete chalanov z U15 prebral kolega Majo. Pôvodne to malo byť dočasne na leto, no neskôr mi chalani z U9 zostali a som v konečnom dôsledku rád, že som zostal s nimi. Dnes už chalani hrajú za kategóriu U11 a snažíme sa aj pomaličky zháňať chalanov do U7, kde sa počas leta pripojilo zopár chalanov. Úprimne som si vždy hovoril, že trénerom nechcem byť ale som rád, že sa to nakoniec takto vykľulo a skúsil som to. V Auguste tohto roku som si dorobil aj potrebnú licenciu a chcel by som sa ďalším rokom naďalej vzdelávať a posúvať.

Čiže práca s deťmi pred tým nebola cieľom?

Mojim cieľom bolo baviť sa futbalom, venovať sa škole, priateľke, kamarátom. Nikdy ma nelákalo byť trénerom, no ale ako sa hovorí nikdy nehovor nikdy. Niekedy keď človek niečo skúsi, tak prehodnotí svoje ciele a niečo k nim pribudne. Čiže nikdy neľutujem to na čo som sa dal. Práca s deťmi ma napĺňa a verím tomu, že aj mojich zverencov práca so mnou.

Venuješ sa aktuálne dvom mládežníckym kategóriám. Koľko je to malých futbalistov aktuálne?

Momentálne v U11ke máme 12 chalanov a v U7čke 6 chlapcov. Touto cestou by som sa chcel poďakovať rodičom, že ich na ihrisko prinesú a podporujú svoje deti v tom čo ich baví, obzvlášť chcem poďakovať Radovi Morvayovi, ktorý je mojim asistentom a vždy je ochotný pomôcť, hlavne keď nemôžem prísť, zoberie tréning alebo turnaj za mňa.

Vnímajú aj to, že ich trénuje brankár A mužstva alebo ešte nad tým nerozmýšľajú?

Starší chalani z U11ky vnímajú, že som brankárom A mužstva a často nás chodia podporiť na domáce zápasy začo som veľmi rád. Keď ich vidím na ihrisku je to pre mňa motivácia navyše. Myslím si, že to vnímajú a aj to ich motivuje trénovať a zlepšovať sa.

Starší to už vnímajú, tiež majú svoje ciele a medzi nimi je už aj súťaživosť na vyššej úrovni ako u najmenších. Je takým nepísaným pravidlom, že u najmenších o výsledky nejde. Akú filozofiu razíš ty?

Mojou filozofiou je aby to hlavne chalanov bavilo, aby prišli na ihrisko a zabávali sa, aby sme vytvorili jednotný kolektív, kde sme si všetci rovní. Najdôležitejšie zo všetkého je hlavne to aby sa trénovalo, čo v momentálnej dobe nevieme kedy budeme a kedy zase nebudeme, čo je veľká škoda pre tieto kategórie, ktoré potrebujú tréningový proces najviac. Snažím sa v tréningoch vymýšľať veci aby to chalanov zaujalo a stále sa zlepšovali. V prvých zápasoch sa snažím chalanov usmerniť aby sa „okukali“ a vedeli sa zorientovať na ihrisku. Vždy im zdôrazním, že zápas si treba užiť za každého výsledku, že o nič nejde. Nebojím sa tvrdiť, že keď sa poctivo trénuje, tak prídu aj víťazstvá čo nás vždy veľmi poteší, hlavne víťazný pokrik po vyhratom zápase.

Radosť detí počas pokrikov je naozaj skvelá, niekedy však väčšia rivalita panuje na tribúnach medzi rodičmi. Tréneri majú potom neľahkú úlohu udržať svoju koncentráciu ale aj koncentráciu detí. Stretávaš sa s tým?

V niektorých tímoch sú viac trénermi rodičia ako samotní tréneri. Myslím si, že u nás podpora rodičov je v rámci normy, nesnažia sa riadiť svojho syna, čo má robiť alebo čo robiť nemá, taktiež nechodia individuálne za mnou, že chcú aby ich syn hral v útoku alebo v obrane. Všetkú zodpovednosť a rozhodnutia nechávajú na mne, nevznikajú žiadne problémy. Taktiež vnímam len pozitívne pokriky od rodičov smerom k deťom. Koncentráciu v danom zápase si udržiavam jak ja, tak aj deti. Rodičia sú našou veľkou podporou čo ma naozaj úprimne teší. Všetká sústredenosť počas turnajov je sústredená len na môj kolektív, čiže nevnímam dajakú negativitu.

Aké sú rozdiely medzi kategóriami povedzme U7 až U9 oproti U11 napríklad v spomínaných zápasoch alebo v celkových požiadavkách na výkon?

Rozdielom medzi kategóriou U9 a U11 je hlavne po fyzickej stránke, keďže my máme polovicu tímu U11 mladšiu, ktorá by mohla hrať ešte za U9. Vo väčšine zápasov aj keď sme fyzicky menší sa futbalovo vyrovnáme aj starším chlapcom. Taktiež je väčší dôraz na obrannú fázu hry keďže v kategórii U11 sa hrá na väčšie bránky ako v spomínanej kategórii U9.

S niektorými chalanmi pracuješ už druhý rok, poznáš ich dobre, máš tam futbalistov, o ktorých si si povedal, že o pár rokov budú oporami svojich tímov, či už v OFK Branč alebo aj vyššie?

Ak pri futbale vydržia, tak určite už teraz môžem povedať, že 2-3 by mohli ísť kľudne do väčšieho klubu aj teraz. Dá sa to odhadnúť aj v týchto kategóriách, no je to veľmi premenlivé. Všetko sa ale môže zmeniť časom, prístupom, chcením a zotrvaním pri futbale. Ťažko je ale teraz tvrdiť, že čo bude o 10 rokov, všetko to záleží od každého jednotlivca. Teraz momentálne ako sa to u nás pozastavuje, tak deti veľmi strácajú pri porovnaní s ostatnými krajinami naokolo kde sa s deťmi pracuje neustále aj v tejto dobe. Na Slovensku si všeobecne mládež bude konkurencieschopná ale za hranicami už bohužiaľ z môjho pohľadu nie.

V úvode si spomenul, že sa chceš ďalej vzdelávať a zbierať skúsenosti, aké sú tvoje ciele čo sa týka pozície trénera? Máš aj nejaký trénersky vzor, ktorého práca a prístup si dávaš príkladom?

Mojim cieľom je sa postupne posúvať vyššie a vyššie, jedného dňa by som chcel trénovať niektoré žiacke alebo dorastenecké mužstvo na najvyššej úrovni na Slovensku. Je to ale beh na dlhú trať. Sústredím sa momentálne na chalanov, ktorých trénujem a snažím sa ich naučiť najviac čo sa len dá. Trénerský vzor vyslovene nemám ale nedá nespomenúť mená ako Tuchel, Klopp a Guardiola.

Budeme držať palce. Po dvoch rokoch ťa máme pri rozhovore vôbec prvý krát, takže nedá sa nespýtať aj na tvoje hráčske pôsobenie, aké sú pocity z predošlých dvoch rokov?

Ďakujem pekne. Pôsobenie v OFK Branč hodnotím kladne, z môjho hľadiska môžem povedať, že opäť sa mi vrátila chuť do futbalu a opäť som začal poctivo trénovať. Taktiež ďakujem klubu za možnosť trénovať s Paťom Brezinom, ktorý ma vedie v individuálnych brankárskych tréningoch, ktoré ma posúvajú zase o niečo vpred. Taktiež veľká vďaka patrí Lacimu Kazáňovi, aké podmienky pre klub vytvoril, v neposlednom rade taktiež vďaka Rolandovi a Láďovi. Verím, že novým rokom sa zlepší aj dochádzka na tréningy v celom tíme a posunie sa úroveň zase o čosi vyššie.

Na záver ešte prezraď čitateľom ako tráviš tieto pandémiou ovplyvnené sviatky, ako vyzerá u teba bežný štedrý deň, poprípade Silvester.

Mňa ako študenta vysokej školy kovid cez sviatky veľmi neobmedzil, individuálne sa snažím udržiavať. Štedrý deň začína doobedňajším futbalom s kamarátmi, zatiaľ čo rodičia sa starajú o jedlo k štedrovečernému stolu. Následne celý deň už je len v duchu oddychu, večer si spoločne s rodičmi a bratom sadneme k štedrovečernému stolu a užijeme si spoločnú večeru naplno. K Silvestru nesmie chýbať lyžovačka a chatovica s rodinou a priateľkou v Tatrách. Na záver by som chcel popriať všetkým príjemné prežitie vianočných sviatkov, deťom bohatého Ježiška a všetko len to naj v novom roku.